zachytkaZRIADENIE ZÁCHYTKY BY UVÍTALI VIACERÍ

Agresívni pacienti sú pre nemocnicu postrachom

 

Chýbajúce záchytné izby robia starosť nielen čadčianskym  mestským policajtom, ktorí často riešia,  čo s neprispôsobivými ľuďmi pod vplyvom alkoholu.Najmä keď sú neschopní samostatnej chôdze a komunikácie, nemajú doklad totožnosti a tak nie je koho kontaktovať. „Prax ukazuje, že problematika  v súvislosti so zriadením protialkoholických záchytných izieb  si vyžaduje riešenie. Je to medzirezortná téma, preto sa na nej pracuje v spolupráci s ministerstvom vnútra, problematika sa konzultuje takisto s policajnými zložkami a ďalšími odborníkmi,“ hovorí Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Podľa jej slov evidujú aj požiadavky samosprávnych krajov, resp. obcí a miest a hľadajú spoločné riešenie, ktoré bude prospešné pre systém ako taký.

Opilci sú problémom aj pre nemocnicu

„Absencia  záchytnej služby je v našom zdravotníckom zariadení veľmi citeľná,“ konštatuje riaditeľ Martin Šenfeld. Ľudia, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, sa často správajú agresívne k personálu, ale aj pacientom a okoliu. Nie je nič nezvyčajné, že niečo rozbijú. „Niekedy je situácia neudržateľná, personál musí volať na pomoc políciu,“ sťažuje si. S takýmito pacientmi sú podľa jeho slov spojené vyššie náklady, keďže dochádza k poškodeniu majetku nemocnice. „Pokiaľ máme voľné kapacity, snažíme sa ich izolovať v samostatnej izbe. Stáva sa, že po ošetrení podpíšu regres a za krátky čas ich tu máme späť.“

  Problém s alkoholikmi je podľa neho naozaj vážny.  „Veľkým problémom pre nemocnicu je aj samotný postup pri vyšetreniach, kde takémuto človeku musíme urobiť množstvo úkonov a vyšetrení a tým sa nám potom neúmerne predlžujú čakacie lehoty pre ďalších pacientov.  Vzhľadom na zlú legislatívu v tejto oblasti sa nám nedarí dohodnúť s kompetentnými na riešení problému,“ dodáva.

Niekedy použijú takíto pacienti aj hrubú silu

„Pacientov pod vplyvom alkoholu ošetrujeme často. Sú agresívni a fyzicky ohrozujú personál. Vo viacerých prípadoch je potrebná asistencia polície. Čakajú na výsledky krvných testov a svojou agresivitou vnášajú nepokoj medzi chorých, ktorí čakajú na ošetrenie,“ hovorí vedúca sestra interného oddelenia I Jana Strýčková.

   „Aj u nás sa stretávame s prejavmi agresie a žiadame prítomnosť štátnej polície, ktorá nám pomôže zvládnuť osobu s takýmto správaním. Prípadne konzultujeme psychiatrické oddelenie v Žiline,“ konštatuje vedúca sestra z interného oddelenia II Renáta Sojková. Jej slová potvrdzuje aj vedúca sestra chirurgického oddelenia Mária Šimčisková: „Niektorí z nich sú v ambulancii a  po prijatí aj na oddelení vulgárni a nespolupracujú.“  „Áno, máme veľa opakovaných problémov s takýmito pacientmi a to nielen v lete, aj v zime. Mnohí z nich dokonca používajú fyzickú silu. Naposledy jeden pacient pri lôžku napadol pomocnú pracovníčku s infúznym stojanom. Pri zvládaní takéhoto človeka sme nútení volať mestskú políciu, inak to nevieme riešiť. Polícia nám pomáha eskortovať takýchto ľudí aj na psychiatriu do Žiliny,“ pridáva poznatky vedúca sestra z neurologického oddelenia Mária Ščuryová.

   „Na našom oddelení úrazovej chirurgie celoročne prijímame pacientov v etylickej ebriete, sú agresívni

a ohrozujú personál, keďže mesto nemá finančné prostriedky na zriadenie záchytky,“ hovorí Oľga Brezániová zastupujúca vedúcu sestru. „Posledný prípad jedného napadnutia sa stal v noci z  15. na 16. júna na urgentnom príjme. Vtedy privolali  políciu,“ dodáva vedúca sestra oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny Katarína Koniarová.

Financovať záchytku by mal ten, kto zarába na alkohole

Viacerí starostovia by považovali za spravodlivé, aby sa na prevádzke záchytiek finančne podieľal výlučne štát, ktorý má z predaja a výroby alkoholu finančný príjem.

   Ten, kto má profit, by mal riešiť aj tento problém a byť zodpovedný za prevenciu. Dodávajú, že by bolo nespravodlivé, keby sa obyvateľom obcí a miest mali odčerpať finančné prostriedky z ich rozpočtov určených na školstvo, údržbu zelene, kultúru, mládežnícky šport, verejné osvetlenie či miestne komunikácie a chodníky  a financoval sa ozdravný pobyt jedincom, ktorí nepoznajú svoju mieru. „Zriadenie záchytných staníc je potrebné, určite by sa ich uvítala mestská i štátna polícia.  Keďže v záchytkách nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne odmietajú náklady uhrádzať. Obce nie sú zasa schopné  ich financovať. Nebolo by pre ne problém účelové priestory fyzicky vytvoriť, ale nájsť prostriedky na ich trvalo udržateľnú efektívnu činnosť,“ hovorí primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda.

Kedysi bolo podľa jeho slov na Slovensku asi štyridsať záchytných staníc. Postupne zanikali vzhľadom pre vysoké náklady na ich prevádzku, ale potreba prevádzkovať ich je tu stále.

  „Mestskí policajti bežne prichádzajú do styku s opitými ľuďmi. Tí k nim väčšinou privolávajú rýchlu zdravotnú pomoc. Policajt na prvý pohľad nedokáže posúdiť, či človek pod vplyvom alkoholu nie je vážne zranený a nepotrebuje akútnu hospitalizáciu v nemocnici. Stávajú sa prípady, keď záchranári zo sanitky volajú policajtov, aby im asistovali pri prevoze opitého do nemocnice. Často takýto človek odmieta ošetrenie,“ vraví.

 Podľa neho je problém  riešiteľný. Je však potrebná súčinnosť zdravotníckeho zariadenia, samosprávy, vyššieho územného celku, policajných zložiek a vôle nájsť riešenie u všetkých kompetentných.  „Úplne stratová by nemusela byť, ak by sme celý náklad na pobyt preniesli na delikventov. Mnohí z nich by si poriadne rozmysleli, či by riskovali za jeden pôžitkársky večer zaplatiť navyše 500 €, resp. by si ich mali odpracovať v rámci verejno-prospešných služieb v uliciach mesta. Problém s vymáhaním by nastal u obyvateľov bez domova, táto skupina sa javí ako dosť početná a určite by sa jednalo o pravidelných návštevníkov zariadenia. Je potrebné nájsť spôsob vymáhania od takýchto ľudí, prípadne donútiť ich si pobyt odrobiť,“ myslí si Mihalda. Aj podľa primátora Turzovky Ľubomíra Golisa mali záchytné stanice  svoj význam. „Je veľká škoda, že momentálne neexistujú. Ak to človek s alkoholom prehnal, ohrozoval ľudí či páchal domáce násilie, mohol skončiť na záchytke. Za svoj pobyt musel zaplatiť a to ho vyšlo dosť draho. Sledujeme, že týmto problémom sa zaoberá ministerstvo zdravotníctva. Uvidíme ako to dopadne. Obnovenie týchto staníc nie je vo finančných možnostiach mesta,“ vraví.

Svoj názor pridáva aj starosta Radole Anton Tkáčik. „Téma záchytiek sa v spoločnosti každoročne opakuje najmä v obdobiach keď sú teplotné extrémy, teda mrazy alebo horúčavy.“  Podľa neho jednoznačne by ich mal financovať ten, kto poberá spotrebnú daň z alkoholu a to je štát za spoluúčasti „zachyteného  alkoholika“.

  „Zrejme nie je vhodné, aby návrhy na riešenie tohto problému dávala samospráva, teda obce a mestá, lebo potom skončí na pleciach samosprávy a to organizačne, ako aj finančne. Máme s takýmto prenášaním úloh neblahé skúsenosti, keď na úkor potrieb obyvateľov našich obcí a miest riešime problémy, ktoré spôsobil niekto ďalší,“ konštatuje.

Iveta Hažíková